Cookie Consent by Free Privacy Policy Generator website

 

                                                       


Slovenčina ako druhý jazyk

Slovenský jazyk ako štátny jazyk, resp. vyučovací jazyk školy má pri rozvíjaní gramotnosti ústredné postavenie. Vo vzdelávaní žiakov s odlišným prvým (materinským) jazykom je chápaný ako druhý jazyk, pretože žiaci sú od neho závislí z hľadiska výchovno-vzdelávacieho procesu a integrácie do spoločnosti. Jazyková príprava je preto vstupnou a nevyhnutnou požiadavkou ich ďalšieho vzdelávania v slovenskom školskom systéme aj z toho dôvodu, že žiaci sú vystavení potrebe zvládnuť už na veľmi nízkej úrovni ovládania slovenského jazyka špecifickú slovnú zásobu, ktorá je určujúca pre školské prostredie (akademický jazyk).

Základné pojmy
prvý jazyk    

  1. jazyk, ktorý si jedinec osvojil ako prvý v poradí;
  2. rodný alebo materinský jazyk, ktorý si jedinec osvojil v detstve prirodzene a nevedome (časové hľadisko). Môže ho postupne prestať aktívne používať alebo úplne zabudnúť;
  3. jazyk, v ktorom je jazyková kompetencia jedinca na vyššej úrovni (hľadisko dominancie).

druhý jazyk

  1. jazyk, ktorý si jedinec osvojil neskôr ako prvý jazyk;
  2. jazyk, ktorý nie je materinským jazykom hovoriaceho (časové hľadisko);
  3. jazyk, v ktorom je jazyková kompetencia jedinca na nižšej úrovni (hľadisko dominancie). 

Je to oficiálny (štátny) jazyk krajiny, v ktorej jedinec žije ako rezident. Je to jazyk verejnej komunikácie, úradnej sféry, vzdelávacieho systému, obchodu a pod. Deti si osvojujú tento jazyk nielen v škole, ale aj počúvaním a pozorovaním každodenných situácií. Na Slovensku je štátnym jazykom slovenský jazyk, a preto je pre deti cudzincov a pre deti príslušníkov národnostných menšín druhým jazykom.

cudzí jazyk – jazyk odlišný od materinského jazyka príslušníkov jazykového spoločenstva a zároveň odlišný od vyučovacieho jazyka školy. Školský zákon (§ 12 ods. 7) vymedzuje cudzí jazyk ako jazyk iného štátu, s ktorým Slovenská republika uzavrela dohodu, podľa ktorej bola zriadená škola alebo trieda s druhým vyučovacím jazykom tohto štátu, alebo jazyk iného štátu, ktorého jazykom nie je jazyk národnostnej menšiny alebo etnickej skupiny.

TEÓRIA ĽADOVCA
komunikačný jazyk (konverzačná plynulosť) – sa vyvíja ako prvý v bežných situáciách komunikácie s rodenými hovoriacimi prebiehajúcimi v reálnom kontexte.

kognitívny jazyk – jazyk, ktorý sa vyvíja cez skúmanie, analýzu myšlienok a riešenie problémov. Ku kognitívnemu rozvoju jazyka dochádza pri klasifikácii, analýze, tvorbe hypotéz a pri generalizácii. Zároveň sa postupne vytvára schopnosť používať abstraktný jazyk.

odborný (akademický jazyk) – je charakterizovaný požívaním trpného rodu, slov cudzieho pôvodu (gréckeho, latinského), využívaním metafor a personifikácie, a čo je najdôležitejšie – používaním nominalizácie (abstraktných podstatných mien tvorených napríklad zo slovies alebo prídavných mien).


Obr. 1 Teória ľadovca podľa Cumminsa

Obrázok ilustrujúci teóriu ľadovca poukazuje na to, že komunikačné schopnosti sú na povrchu ľadovca, t. j. nad hladinou, a možno ich zistiť celkom skoro, zatiaľ čo akademické a kognitívne spôsobilosti ležia pod hladinou, a nie sú hneď zrejmé. Schopnosť používať akademický a kognitívny jazyk je kľúčová pre realizáciu vzdelávacieho potenciálu.

Aj v škole používame dva typy jazyka: komunikačný jazyk (pri bežnej komunikácii žiakov cez prestávky, v šatni, na obede, pri práci v skupine a pod.) a odborný (akademický) jazyk (porozumenie lexikálnej zásobe daného vyučovacieho predmetu, triedenie informácií, čítanie učebníc, vyplňovanie testov, písanie poznámok a pod.). Každý z týchto jazykov má svoje pravidlá a špecifiká. Komunikačný jazyk často vychádza z kontextu danej situácie a nie je tak jazykovo náročný. Žiaci – deti cudzincov sú takto schopní komunikovať v priebehu od šiestich do dvoch až troch rokov v závislosti od rozdielu medzi materinským (prvým) jazykom a slovenským jazykom. Omnoho dlhšie trvá osvojiť si odborný jazyk. V priemere je to päť až sedem rokov, niekedy až desať rokov, kým žiaci – deti cudzincov zvládnu odborný jazyk na takej úrovni ako ich spolužiaci.

Schopnosť čítať komplexnejšie texty, ktoré obsahujú (pre žiakov – deti cudzincov) neznáme kultúrne súvislosti a používajú odborný jazyk, a ktoré sú zároveň dôležité pre úspešnosť pri skúškach, trvá žiakom – deťom cudzincov veľmi dlho. Je to však práve používanie jazyka na akademickej úrovni, ktorú žiaci vyšších ročníkov základnej školy a strednej školy potrebujú zvládnuť. Učivo vyšších ročníkov vyžaduje pochopenie abstraktných pojmov, systémov a súvislostí, ktoré závisia od predchádzajúcich znalostí, jazykových spôsobilostí, gramotnosti a schopnosti vyjadriť zrozumiteľne svoje myšlienky.

Z tejto teórie teda vyplýva, že je podstatný rozdiel medzi jazykom komunikačným a jazykom odborným. Ten obsahuje odborné termíny a slovné spojenia, ktoré vyžadujú oveľa viac spôsobilostí a ich osvojenie trvá oveľa dlhšie. Zároveň nás táto teória upozorňuje na to, že ani žiaci, ktorí už vedia dobre komunikovať, nemusia mať osvojené akademické spôsobilosti. Ich prípadná školská neúspešnosť môže súvisieť s týmto faktom.

Excellence and Enjoyment: learning and teaching for bilingual children in the primary years. Unit 1 Planning and assessment for language and learning [on-line]. DfES Publications, 2006. [cit. 07. 11. 2020]. Dostupné z: http://www.naldic.org.uk/Resources/NALDIC/Teaching%20and% 20Learning/pri_pubs_bichd_213206_014.pdf