Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej Republiky


Úvod

Štátny vzdelávací program škôl je podľa nového školského zákona hierarchicky najvyšší cieľovoprogramový projekt vzdelania, ktorý zahŕňa rámcový model absolventa, rámcový učebný plán školského stupňa a jeho rámcové učebné osnovy. Predstavuje prvú, rámcovú úroveň dvojúrovňového participatívneho modelu riadenia škôl. Vyjadruje hlavné princípy a ciele vzdelanostnej politiky štátu, ako aj demokratické a humanistické hodnoty, na ktorých je národné vzdelávanie založené. Vymedzuje všeobecné ciele škôl ako kľúčové kompetencie (spôsobilosti), vo vyváženom rozvoji osobnosti žiakov a rámcový obsah vzdelania. Štátny vzdelávací program podporuje komplexný prístup pri rozvíjaní žiackych spôsobilostí poznávať, konať, hodnotiť a dorozumievať sa i porozumieť si na danom stupni vzdelávania. Je východiskom a záväzným dokumentom pre vytvorenie individuálneho školského vzdelávacieho programu školy, kde sa zohľadňujú špecifické lokálne a regionálne podmienky a potreby.

(a) Štátny vzdelávací program (ŠVP) školského stupňa: 

  • je zostavený na základe participatívneho demokratického princípu ako model dvojúrovňového cieľového programu vzdelávania (kurikula) a jeho súčasťou je aj voliteľná časť vzdelávacieho programu individuálnej školy, ktorá zohľadňuje potreby a záujmy miestneho spoločenstva a regiónu,
  • je zameraný na štandardné cieľové požiadavky na vedomosti, spôsobilosti a hodnotové postoje, ktoré sú rozvíjané prostredníctvom obsahu vzdelania, vymedzeného ako jadrové učivo,
  • je rámcovaný povinným obsahom vzdelania, ktorým sa majú rozvinúť kľúčové kompetencie (spôsobilosti)  požadované pre určitý stupeň a druh vzdelávania garantovaného štátom,
  • je vypracovaný podľa princípu následnosti a kontinuity školských stupňov (preprimárny, primárny, nižší sekundárny, vyšší sekundárny), ktorých programy na seba nadväzujú a korelujú,
  • podporuje komplexný medzipredmetový a nadpredmetový prístup k  projektovaniu obsahu vzdelania podľa obsahových vzdelávacích oblastí a im zodpovedajúcich učebných predmetov, 
  • zavádza aj prierezové témy, ktoré reflektujú otázky súčasného človeka, krajiny, Európskej únie a sveta. Prelínajú sa ako povinná súčasť vzdelávania jednotlivými predmetmi a môžu sa uplatňovať prostredníctvom rôznych organizačných foriem a metód výučby (riešením problémov a projektov, prípadovou štúdiou, kooperáciou, zážitkovým učením sa a pod.),
  • umožňuje modifikáciu obsahu pre školy so zameraním,
  • umožňuje vzdelávanie žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami,
  • podmieňuje svoje uskutočnenie zabezpečením motivujúceho učebného prostredia a podporujúcej socioemočnej klímy triedy a školy, odporúča zamerať sa na socializáciu žiakov vlastnou kultúrou školy a jej prostredia,  
  • dáva možnosť školám hodnotiť žiakov komplexne a viac sa zameriavať na individuálne rozvíjanie osobného potenciálu žiakov, 
  • dáva priestor konkrétnej škole, aby prostredníctvom vlastného vzdelávacieho programu dotvorila obsah vzdelávania podľa špecifických regionálnych a lokálnych podmienok a požiadaviek, pričom stavia na cieľoch, ktoré škole kladie spoločnosť s ohľadom na požadovanú vzdelanostnú úroveň a kultúrnu gramotnosť obyvateľov SR,
  • kladie dôraz na kvalitu školy, ktorá uplatňuje vonkajšie a vnútorné vyhodnocovanie (evalvácie) svojich programov, procesov a výsledkov,  
  • podporuje samostatnosť škôl a  profesijnú zodpovednosť pedagógov za výsledky vzdelávania,
  • je otvorený kurikulárny dokument, ktorý sa bude podľa potrieb a požiadaviek aktualizovať.
(b) Školský vzdelávací program (ŠkVP) – voliteľný obsah vzdelania v učebnom pláne školského stupňa Voliteľný obsah vzdelávania je napĺňaný v  školskom vzdelávacom programe (ŠkVP) školy, ktorý predstavuje druhú úroveň participatívneho modelu riadenia. Poskytuje školám možnosť profilovať sa a vychádzať v ústrety potrebám a záujmom žiakov.
Škola sa stáva otvoreným spoločenstvom. Štát dáva dôveru školám, aby v spolupráci so širšou komunitou spoznali požiadavky obce, regiónu a premietli ich do obsahu vzdelania v rámci voľných hodín.


Možnosti využitia voľného počtu hodín

  1. Učebné predmety, ktoré rozširujú a prehlbujú obsah predmetov zaradených do Štátneho vzdelávacieho programu.
  2. Učebné predmety, ktoré si škola vyberie z ponuky odporúčaných voliteľných predmetov .
  3. Učebné predmety, ktoré si škola sama zvolí a sama si pripraví jeho obsah. 
  4. Učebné predmety, ktorých obsah je doplnením učebného predmetu pre žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, ktorí nemôžu napredovať v rámci bežných vyučovacích hodín a ktorí postupujú podľa individuálnych výchovno-vzdelávacích programov.
  5. Špecifické učebné predmety pre žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami. 
  6. Experimentálne overené inovačné programy zavedené do vyučovacej praxe.  
  7. Profilovanie programového zamerania školy.

Tvorba a realizácia Školského vzdelávacieho programu si vyžaduje tímovú spoluprácu pedagogických pracovníkov, pričom sa odporúča dávať dôraz na variabilnejšiu organizáciu vyučovania – blokové vyučovanie, individualizácia vyučovania, zmeny v hodnotení žiakov, priestor pre výber voliteľných predmetov v rámci voliteľných hodín.

Medzinárodná štandardná klasifikácia vzdelávania (ISCED – International Standard Classification of Education)

Pre vypracovanie ŠVP a obsahu vzdelávania podľa jednotlivých stupňov vzdelávania používame klasifikáciu ISCED  (International Standard Classification of Education), podľa ktorej sa postupuje v Európe a je akceptovaná aj inými medzinárodnými organizáciami (UNESCO, OECD).

Medzinárodná klasifikácia vzdelávania ISCED

 

Stupeň ISCED       Stupeň školskej sústavy – opis V slovenskej školskej sústave
ISCED 0 Preprimárne vzdelávanie nultého stupňa – všetky druhy vzdelávania predchádzajúce primárnemu vzdelávaniu Vzdelávanie prebiehajúce v materských školách.
ISCED 1 Primárne vzdelávanie – vzdelávanie na primárnej úrovni 1. stupeň základnej školy (1. – 4. ročník).
ISCED 2 Nižšie sekundárne vzdelávanie –
vzdelávanie na nižšom sekundárnom stupni. Nadväzuje na primárne vzdelávanie pred vstupom na vyššie sekundárne vzdelávanie.
2. stupeň základnej školy (5. – 9. ročník) a nižšie ročníky 5 až 8-ročných gymnázií a  konzervatórií (po ročník, ktorý zodpovedá 9. ročníku základnej školy). 


 
ISCED 2A 2. stupeň základnej školy
ISCED 2B Ukončené povinné vzdelávanie v rámci neukončeného odborného vzdelávania
ISCED 2C Zaučenie v odbore
ISCED 3 Vyššie sekundárne vzdelávanie – vzdelávanie, ktoré nasleduje po ukončení nižšieho sekundárneho stupňa pred vstupom do terciálneho stupňa Do vyššej sekundárnej úrovne sa zaraďujú štvorročné gymnáziá a vyššie ročníky 5 až 8-ročných gymnázií (všeobecné vzdelávanie), stredné odborné školy (vrátane vyšších ročníkov konzervatórií) a stredné odborné učilištia (odborné vzdelávanie).

 
ISCED 3A Stredné (všeobecné) vzdelávanie s maturitou (gymnázium)
ISCED 3B Stredné odborné vzdelávanie s maturitou
ISCED 3C Stredné odborné vzdelávanie