Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej Republiky


22.10.2020

Meranie PISA sa prvýkrát zameralo na globálne kompetencie žiakov

Klimatické zmeny, migrácia, príčiny chudoby či rovnosť mužov a žien. To sú témy, s ktorými sú slovenskí žiaci dobre oboznámení. Naopak témy, o ktorých nepočuli alebo ich nevedia vysvetliť sú globálne zdravie, globálne otepľovanie či medzinárodné konflikty. Aj to sú výsledky merania PISA 2018, ktoré sa zamerali na overovanie globálnych kompetencií žiakov. V nich sa slovenskí žiaci umiestnili v jemnom nadpriemere.

Oblasť globálnych kompetencií je inovatívna doména, ktorá bola do štúdie PISA 2018 zaradená po prvýkrát v celej doterajšej histórii. V poslednom meraní skúmala povedomie žiakov v environmentálnych, sociálnych či kultúrnych témach, ktoré sa priamo alebo nepriamo dotýkajú všetkých krajín (napr. chudoba, ekonomická závislosť, migrácia, nerovnosť, klimatická zmena a environmentálne riziká, medzinárodné konflikty, kultúrne odlišnosti a stereotypy). Ďalej monitorovala, ako sú žiaci informovaní o rôznych témach, či ich preberajú v škole, či o nich diskutujú a či dokážu informácie z tejto oblasti kriticky vyhodnocovať.

„Do testovania globálnych kompetencií sa v PISA 2018 zapojili 15-roční žiaci z celkovo 66 krajín sveta. Hodnotenia globálnych kompetencií (kognitívny test) sa v cykle PISA 2018 zúčastnili žiaci z 27 krajín sveta vrátane Slovenska. Žiaci z ďalších 39 krajín vyplnili v rámci tejto oblasti len dotazníkovú časť. Oboch častí testovania globálnych kompetencií (testová aj dotazníková časť) sa zúčastnilo celkom 11 krajín OECD (Čile, Grécko, Izrael, Kanada, Kolumbia, Kórea, Litva, Lotyšsko, Slovenská republika, Spojené kráľovstvo – Škótsko, Španielsko),“ priblížila riaditeľka Národného ústavu certifikovaných meraní vzdelávania (NÚCEM) Romana Kanovská.

Slovenskí žiaci sa umiestnili nad priemerom krajín OECD. Získali 486 bodov oproti priemeru 474, čo znamená, že študenti celkovo zvládajú globálne kompetencie lepšie ako je priemerný výsledok OECD. Porovnateľný výkon dosiahli napríklad ich rovesníci z Grécka, Litvy či Ruskej federácie, významne nižší výkon mali žiaci z Čile a Kolumbie.

Dobre obstáli najmä gymnázia, ktoré v tejto oblasti dosahujú spomedzi stredných škôl najlepšie výsledky a je na nich aj najväčší podiel žiakov, ktorí sú na vysokej úrovni. Čo sa premietlo aj do výsledkov v týchto kompetenciách (12,3 – 12,6 %). Menej uspokojivé výsledky mali stredné odborné školy.

Čo sa týka tém globálneho významu, akými sú napríklad klimatické zmeny, migrácia, hlad a podvýživa, príčiny chudoby či rovnosť mužov a žien v rôznych častiach sveta, slovenskí žiaci sú s nimi dobre oboznámení. Viac ako 20% našich žiakov sa v dotazníku vyjadrilo, že tieto témy poznajú a dokážu ich celkom dobre vysvetliť. Takmer polovica žiakov sa vyjadrila, že o týchto témach niečo vedia a mohli by ich vo všeobecnosti vysvetliť. Medzi témy, ktoré najviac žiakov označilo, že o nich buď nikdy nepočuli, alebo počuli, ale nevedeli  by ich vysvetliť, sú globálne zdravie (napr. epidémie) (viac než 40 % žiakov),klimatické zmeny a globálne otepľovanie (viac než 30 % žiakov).

„Je potrebné si uvedomiť, že žiaci v školách spomínané pojmy už počuli veľakrát. Problém je, že niektorí s nimi nevedia narábať, nevedia vytvárať súvislosti alebo prípadne kriticky spracovať získané informácie,“ reagoval minister školstva, vedy, výskumu a športu SR Branislav Gröhling. Výsledky vzdelávania podľa neho nesúvisia úplne s tým, o čom učíme, ale skôr s tým, ako žiakov učíme narábať s informáciami, ako ich učíme myslieť a konať.

„Ak chceme dosiahnuť lepší výsledok, musíme sa zamerať aj na zmenu cieľov vzdelávania, zmenu vyučovacieho štýlu a podporu metód výučby, ktoré vedú žiakov k narábaniu s informáciami, prepájaniu poznatkov, vytváraniu súvislostí a kritickému mysleniu,“ doplnil.

Riaditeľka Štátneho pedagogického ústavu Miroslava Hapalová upozornila, že pre osvojenie si globálnych kompetencií je dôležité nielen nastavenie obsahu vzdelávania, ale aj spôsob, akým sa o týchto témach žiaci učia. Je preto nevyhnutné zmeniť stratégie výučby, vytvoriť priestor na diskusie so žiakmi a riešenie problémových úloh s prepojením na reálny život. Preto aktuálne ŠPÚ pracuje na zmenách v štátnych vzdelávacích programoch, ktoré majú na školách vytvoriť priestor pre učenie sa v súvislostiach a do hĺbky aj o aktuálnych problémoch formou integrácie obsahov  predmetov z jednej alebo viacerých vzdelávacích oblastí.

„Viaceré z týchto tém je zároveň možné vnášať do škôl aj nepriamo, ich zahrnutím do celkovej kultúry na školách a spoločnými aktivitami napríklad v oblasti znižovania odpadu, či angažovania žiakov a učiteľov do prosociálnych aktivít formou zbierok. Je to efektívny spôsob, ako žiakov s týmito témami nielen teoreticky oboznámiť, ale podporiť u nich rozvoj globálnych kompetencií a s nimi súvisiacich hodnôt. Žiaci by sa totiž nemali o týchto témach na škole iba učiť, mali by nimi reálne žiť,“ dodala.

Ministerstvo školstva zároveň pripravuje rozsiahly program na podporu zmeny vzdelávacieho štýlu učiteľov. Cieľom bude poskytnúť kvalitné vzdelávanie učiteľom zo všetkých regiónov Slovenska. Následne môžu naučiť žiakov oboznamovať sa s aktuálnymi problémami a cielene, prostredníctvom kritickej analýzy spracovávať získané informácie. Taktiež môžu prepájať poznatky z jednotlivých oblastí a dávať ich do súvislostí či kriticky zhodnotiť a reflektovať vlastné predstavy, presvedčenia či informovanosť. „Učitelia, ktorí vzdelávanie absolvujú môžu následne pôsobiť na školách a podporiť svojich kolegov na všetkých školách, aby si osvojili tieto zručnosti. Cieľom nás všetkých by malo byť naučiť žiakov pracovať s poznatkami, kriticky myslieť a konať na základe vedomostí a dát,“ uzavrel minister školstva.

Výsledky merania PISA 2018
Príloha 1
Príloha 2