Oficiálna web stránka Štátny pedagogický ústav

[Zobrazuje sa optimalizovaná verzia stránky pre slabo vidiacich alebo špecializované či staršie prehliadače.] Prejsť na pôvodnú verziu...


Začiatok stránky, titulka:

Riaditeľ ŠPÚ Ľ.Hajduk si spolu so Slovákmi v Diakovciach pripomenul návrat ich predkov do vlasti

Pokračuj v čítaní alebo preskoč na menu. Ďalšie možnosti: Začiatok stránky; Vyhľadávanie; Pätičkové informácie.

Pokračovanie obsahu:


Riaditeľ ŠPÚ Ľ.Hajduk si spolu so Slovákmi v Diakovciach pripomenul návrat ich predkov do vlasti

Súčasťou spomienkových osláv, okrem sadenia lipky, symbolu priateľstva a lásky Slovanov a kultúrneho programu v prevedení žiakov umeleckej školy, bol aj krst knihy Čanádalberťania a ich rodokmene, ktorá je pokračovaním monografie „Putovanie a život Alberťanov“. Súčasťou knihy sú zdigitalizované rodokmene všetkých pôvodných Čanádalberťanov z rokov 1844 – 1947 aj neskôr, na ktorú finančne prispela obec Diakovce.

„Rok 1947 bol pre Slovákov, žijúcich na Dolnej zemi v Maďarsku, veľmi ťažkým a  dôležitým obdobím. Vaši starí a prastarí rodičia museli totiž urobiť zásadné životné rozhodnutie – zostať, alebo opustiť kraj, kde sa narodili, žili, vychovávali deti a odísť do rodnej vlasti svojich predkov, na Slovensko. Pre ich potomkov to bol však krok do neznáma a treba obdivovať ich vlastenectvo a odvahu, že toto rozhodnutie urobili,“ povedal v príhovore dvom stovkám potomkov Čanádalberťanov riaditeľ ŠPÚ Ľ.Hajduk.

V roku 1947 v rámci akcie Mať volá, ktorá vyplynula z povojnovej dohody o výmene obyvateľstva medzi Československom a Maďarskom, prišlo do vtedajšej Československej republiky viac ako 70 tisíc Slovákov. Túto možnosť privítali aj Alberťania, slovenskí roľníci v obci Čanádalbert v Čanádskej stolici – predkovia potomkov, ktorí žijú dodnes v Diakovciach.

Riaditeľ ŠPÚ vyzdvihol aj význam vydania už druhej publikácie o osudoch Slovákov z maďarského Čanádalalbertu a ich potomkov na Slovensku .

„Takéto knihy, dokonca aj so zdigitalizovanými rodokmeňmi, sú nesmierne dôležité pre poznanie našej spoločnej histórie ako aj dejín rodín, rodov, obcí a regiónov,“ uviedol Ľudovít Hajduk.