Cookie Consent by Free Privacy Policy Generator website

Oficiálna web stránka Štátny pedagogický ústav

[Zobrazuje sa optimalizovaná verzia stránky pre slabo vidiacich alebo špecializované či staršie prehliadače.] Prejsť na pôvodnú verziu...


Začiatok stránky, titulka:

B. Gröhling: Environmentálna výchova bude na školách povinná

Pokračuj v čítaní alebo preskoč na menu. Ďalšie možnosti: Začiatok stránky; Vyhľadávanie; Pätičkové informácie.

Pokračovanie obsahu:


B. Gröhling: Environmentálna výchova bude na školách povinná

Aktivity priamo v prírode, projekty v miestnej komunite, vlastné bádanie či experimenty ako zlepšiť ochranu životného prostredia. Reforma základného vzdelávania prinesie aj tieto zmeny.  Nový štátny vzdelávací program okrem zamerania na zlepšenie kritického myslenia a zlepšenie výsledkov v medzinárodných testovaniach prináša aj témy z oblasti environmentálnej a klimatickej výchovy. Kým doteraz bolo na rozhodnutí školy do akej miery sa budú enviro-témam venovať, po novom budú povinnou súčasťou vzdelávania. Táto zmena nastane po zavedení kurikulárnej reformy do praxe. Klimatické témy budú zahrnuté vo  vzdelávacích oblastiach Človek a spoločnosť a Človek a príroda, teda presnejšie predmetov geografia, občianska náuka, chémia a biológia.

„Environmentálne cítenie a výchova sa musí stať našou prirodzenou súčasťou. To chceme dosiahnuť aj v zmene obsahu vzdelávania. Od memorovania prejdeme k zážitkovému vyučovaniu. Žiaci sa o ochrane prírody nebudú učiť naspamäť poučky, ale učitelia ich budú viesť k aktívnym riešeniam environmentálnych problémov. Žiaci sa teda v triede nielen oboznámia s informáciami, ale budú ich vedieť pochopiť a následne využiť. Je to spôsob, ako viesť novú generáciu k aktívnemu občianstvu, aby si mladí ľudia lepšie uvedomili, že svojou činnosťou môžu mať výrazný vplyv na životné prostredie a budúcnosť, v ktorej budeme žiť,“ povedal minister školstva, vedy, výskumu a športu SR Branislav Gröhling.

Súčasťou vyučovania budú aj odborné diskusie medzi žiakmi, v ktorých bude základom argumentovať a reagovať na protiargumenty, napríklad o tom, či môže jednotlivec prispieť k zmierneniu klimatických zmien. Žiaci pritom budú vychádzať z vlastnej skúsenosti o odlesňovaní, globálnom otepľovaní, znečistení, ale aj z relevantných odborných článkov.

Zmeny v životnom prostredí majú dopad aj na psychiku mladých. Aj ako jeden z nástrojov vysporiadania sa s novým fenoménom klimatickej úzkosti bude vzdelávanie na základných školách viesť žiakov k aktívnemu občianstvu v tejto oblasti. Jedným z cieľov moderného vzdelávania bude, aby mladí vedeli sami aktívne participovať na zlepšovaní spoločnosti a kvality životného prostredia. Prispeje to tiež k budovaniu ich psychickej odolnosti a schopnosti zvládať záťažové situácie.

„Vzdelávanie žiakov v environmentálnych témach je dôležitá súčasť výchovno-vzdelávacieho procesu aj z pohľadu samotných mladých ľudí. Dôležité však je, aby si žiaci nielen osvojovali vedomosti o aktuálnych environmentálnych problémoch, ale aj chápali ich globálne súvislosti a získali spôsobilosti aktívne ovplyvňovať stav životného prostredia vo svojom okolí a aj v širšom meradle,“ doplnila Miroslava Hapalová, riaditeľka Štátneho pedagogického ústavu.

 

 

Ako vyzerá vyučovanie o environmentálnych témach dnes

Environmentálne vzdelávanie je súčasťou prierezových tém a je na rozhodnutí školy, akou formou ju do školského vzdelávacieho programu zapracuje. Z výsledkov prieskumu Inštitútu vzdelávacej politiky (Čo vás v tej škole učia Analýza stavu formálneho environmentálneho vzdelávania na Slovensku, apríl 2021) vyplýva, že hoci naši žiaci v medzinárodných porovnaniach dosahujú priemerné výsledky vo vedomostiach o environmentálnych témach, majú problémy s pochopením a vysvetlením globálnych problémov, pri ktorých sa vyžaduje kritické myslenie a uvedomenie si vzájomných súvislostí. Zároveň si menej uvedomujú význam svojho vlastného konania pri riešení environmentálnych problémov.

Aj z toho dôvodu bude obsah vzdelávania obohatený o aktuálne globálne výzvy, vrátane vzájomných súvislostí medzi spoločenskými, ekonomickými a environmentálnymi problémami. „Okrem osvojenia si potrebných poznatkov bude dôraz kladený na bádateľsky zamerané aktivity, aktivizujúce učebné metódy, ktoré zvýšia zaangažovanosť žiakov pri riešení ekologických výziev, napríklad realizáciou mikroprojektov v ich blízkom aj širšom okolí,“ doplnila Miroslava Hapalová.

Z prieskumu ďalej vyplýva, že environmentálna výchova bola súčasťou obsahu vyučovacích predmetov na 53 % základných škôl. Ako samostatný predmet bola len na 5 % základných škôl. Z ich zistení ďalej vyplynulo, že 77 % gymnázií má environmentálnu výchovu zapracovanú ako súčasť obsahu predmetov.